Články

Darčeková poukážka

Vyberáme darčeky správne?

Darovať niekomu darček sa môže zdať triviálnou záležitosťou. Kúpime niečo, zabalíme do papiera a čakáme na veľkolepú reakciu obdarovaného, ktorý po rozbalení darčeka bude žiariť od prekvapenia.

Takáto schéma darovania je ideálna, no vo väčšine prípadov je ďaleko vzdialená realite. Dostať od niekoho darček je vec určite milá, darca však môže byť z reakcie prijímateľa sklamaný. Podľa vedeckých štúdií totiž prekvapenie nie je tým rozhodujúcim momentom, ktorý z pohľadu obdarovaného robí darček úspešným. Lebo dostať krikľavú košeľu, fialovú kávovú súpravu, alebo porcelánovú sošku tancujúcej Márie Antoinetty nemusí byť akurát zásahom do čierneho.

Čo teda robí dobrý darček dobrým? Odpoveď na túto otázku sa líši v závislosti na tom, či sa na vec pozeráme z pohľadu darcu alebo prijímateľa. Vedecká štúdia zverejnená v časopise Current Directions in Psychological Science upozorňuje na priepasť medzi darmi, ktoré chceme dostávať a tými, ktoré chceme dať. V tomto rozpore treba hľadať korene nesprávnej voľby pri nakupovaní darčekov. Spoluautorka tejto štúdie Elanor Williamsová, profesorka marketingu na Indiana University Bloomington tvrdí, že na vine je náš egocentrizmus. Máme totiž tendenciu najprv brať do úvahy svoj pohľad a až potom zohľadňovať názory ostatných ľudí.

Chceme prekvapiť, či splniť túžbu?

Darovanie je o tom, že sa snažíme vžiť do pocitov niekoho iného, aby sme zistili, čo by mohol chcieť. Práve tu nastáva množstvo chýb, o ktorých psychologické vysvetlenie sa vo svojom výskume pokúsila profesorka Williamsová so spoluautorom Jeffom Galakom, profesorom marketingu na Carnegie Mellon University. „Zdalo sa nám, akoby tam bol nejaký druh základného mechanizmu, ktorý poháňa všetky tieto chyby, " povedal Galak. „A my sme chceli pochopiť, čo by to mohlo byť.“

Autori sa zhodli na jednoduchom vysvetlení našej darovacej nešikovnosti: pri darovaní máme tendenciu sústrediť sa na akt samotného darovania, keď dychtivo očakávame radosť obdarovanej osoby pri otvorení nášho prezentu. Prijímateľ sa však viac zameriava na darček samotný. Posudzuje, či je užitočný a či taký chcel.

Galak vysvetľuje, že tento nesúlad sa objavuje nie preto, že nie sme dobrými darcami, ale preto, že zanedbávame príjemcov pohľad na vec. „Uprednostňujeme okamih výmeny," hovorí, " namiesto toho, aby sme sa zamysleli nad tým, čo bude s darčekom o týždeň. Neskončí v skrini? Bude sa užívať?"

Máme sklon vyberať zábavné darčeky. A to aj napriek tomu, že ich príjemcom vôbec netreba a nebudú ich užívať. Naša fixácia na „veľké odhalenie“ nám vo väčšine prípadov bráni sa príjemcu jednoducho opýtať, čo by mu urobilo radosť. „Dary majú byť prekvapenie. My ich zabalíme a ľudia ich otvoria," hovorí Williamsová. „Ale to prekvapenie je v istom zmysle riskantné v prípade, že obdarovaná osoba nedostáva akurát to, čo naozaj chce.“

Drahý darček nie je zárukou

Nerozhoduje ani výška ceny darčeka. Väčšina ľudí si myslí, že čím drahší darček, tým väčšiu radosť spôsobí. V skutočnosti však príjemcu hodnota daru nezaujíma a uprednostňuje skôr jeho úžitkovú hodnotu. Či ho môže používať aj neskôr. Hoci bude lacnejší.

Ak teda chceme darovať dobré dary, upusťme od megaprekvapení a viac sa zamerajme na veci, ktoré prijímateľovi budú slúžiť aj o týždeň, o mesiac, aj o rok. „V niektorých ohľadoch sa budete musieť trochu vzdať vašej márnivosti," hovorí profesorka Williamsová, „a vyberajte dary, ktoré sa vám možno nebudú zdať také dobré, ale budú sa zhodovať s preferenciami danej osoby."

Profesor Galak dodáva, že najlepšie je sa ľudí priamo opýtať, čo chcú. „Je to mylná predstava, že najlepšie prijímané dary sú tie, ktoré sú nečakané, ale to jednoducho nie je pravda," vysvetľuje. „Najlepšie prijaté dary sú tie, po ktorých príjemca naozaj túži.“ V duchu tohto výroku môžu byť vhodným riešením naše darčekové poukážky v hodnotách 10, 20 a 30 €.

Pôvodný článok nájdete na webe časopisu Scientific American – Ho-Ho-Horrible: Why We're So Bad at Choosing Good Gifts.